VITELIER – 4 ZÁKLADNÉ PILIERE

Tak ako v iných oblastiach života, aj pri zmene životného štýlu je dôležité nájsť si vlastný spôsob, ktorý najlepšie vyhovuje nám. Každý z nás je totiž iný, jedinečný. Niekto dokáže radikálne zmeniť všetko naraz, niekto potrebuje viac času a mení veci postupne. Dôležité je zvoliť si vlastné tempo a nevzdávať sa, keď sa výsledky nedostavia okamžite. Nemožno chcieť zmeniť všetko z jedného dňa na druhý. Zavádzanie zmien do života vyžaduje trpezlivosť, a to nielen so sebou, ale aj so svojím okolím. Dobré je pripraviť sa na to, že nie každý bude naklonený zmenám. Vydržať tento tlak je niekedy oveľa ťažšie, ako prekonať samého seba. V období zmien potrebujeme len robiť veci s radosťou a vytrvať v práci. Čo ak je vytúžený cieľ za rohom a my by sme to vzdali jeden krok pred ním?

MYSEĽ

Ako rozumieť svojmu telu

Každý z nás by mal vedieť, ako pracovať so svojím telom, ako s ním komunikovať, aby nám fungovalo čo najdlhšie a pokiaľ možno bez závažnejších „porúch“. Horšie ale je, že sa to nikde neučí. Zdravotné problémy sa liečia obyčajne iba symptomaticky, tak, že sa nasadí nejaký liek na konkrétny problém, ale žiaľ, neskúma sa príčina, a teda sa ani neodstráni. Výsledok je, že za nejaký čas sa choroba buď vráti alebo sa v tele prejaví na celkom inom mieste. Skutočne, všetko v tele je vzájomne prepojené. Akýkoľvek problém tela nie je teda len problém tej časti, ktorá ho hlási, ale je to problém celého tela ako mechanizmu. Je to ako kontrola v aute, ktorá nám signalizuje, že treba doliať olej. Problém ale nevyriešime tak, že kontrolku prelepíme alebo vyberieme, aby sme nevideli, že svieti. Príčina je niekde inde. V motore chýba olej. Keď olej dolejeme, kontrolka zhasne. Naše telo funguje presne tak isto. Cítime niekde bolesť? Začneme kašľať? Máme zväčšené mandle alebo možno iný, závažnejší zdravotný problém? Dôležité je uvedomiť si, že toto všetko sú iba rozsvietené kontrolky, ktoré hlásia, že v tele nie je niečo v poriadku. Nestačí ich iba prelepiť alebo vybrať, ako napríklad mandle, ale treba nájsť príčinu a odstrániť ju. Potom kontrolka zhasne.

Dôležité je uvedomiť si, že za svoje zdravie, za to, ako sa cítime a vyzeráme, sme zodpovední iba my sami. Ovplyvňujeme to najmä tým, aké robíme rozhodnutia – ako sa stravujeme a čo pijeme, pretože iba z toho telo vytvára nové bunky. Keď sa bližšie pozrieme na potraviny, ktoré kupujeme, zistíme, koľko je v nich konzervačných látok, farbív a ďalších iných prísad, ktoré zlepšujú ich chuťové vlastnosti, konzistenciu, farbu a predlžujú trvanlivosť. To všetko sú však pre naše telo neznáme látky, ktoré nevie spracovať a niektoré dokonca priamo poškodzujú naše bunky. To, čo v dnešnej dobe telu dávame, je už veľmi vzdialené od toho, čo by potrebovalo. Namiesto vitamínov, minerálov, zdravých tukov, sacharidov, plnohodnotných bielkovín, aminokyselín a enzýmov mu dávame množstvo vareného jedla, konzumujeme veľa živočíšnych tukov (tvoria často až 80% tukov našej stravy), používame príliš mnoho cukru, solíme niekoľkonásobne viac, ako by sme mali a navyše prijímame kofeín, alkohol a množstvo liekov. Podľa prieskumov zjeme za celý život v potrave asi 240 kg chemických látok, s ktorými si naše telo musí nejako poradiť. A aké sú dôsledky? Permanentná únava, obezita, zvýšený cholesterol a krvný tlak, civilizačné ochorenia.

Naše telo je úžasný, do detailov prepracovaný, takmer dokonalý živý mechanizmus. Dostali sme ho ako dar s jednou podmienkou: ak chceme, aby fungovalo a slúžilo nám, je potrebné sa oň starať. Keď pochopíme, podľa akých princípov naše telo funguje a naučíme sa ho počúvať, bude nám výborne a dlho slúžiť.

Biorytmus tela

Tak, ako máme my určitý zaužívaný režim, aj telo má svoj vlastný. Telo je nastavené pracovať stále rovnako, každý deň. Nepozná pracovný deň, víkend, sviatok, pospať si dlhšie, či ísť spať neskoro. Pracuje v určitých fázach, ktoré keď nepoznáme alebo ich ignorujeme, nemôže nám poskytnúť fyzický komfort. Je to ako pracovať bez poznania pravidiel v nejakom počítačovom programe. Sme nespokojný, keď nepracuje podľa našich predstáv a nedostávame požadované výstupy. V prvom rade musíme teda pochopiť princíp fungovania mechanizmu, aby sme dostali výstupy, ktoré očakávame.

Ako teda naše telo pracuje? V čase medzi štvrtou hodinou ráno až dvanástou hodinou na obed je fáza vylučovania. Vtedy sa telo potrebuje zbaviť odpadových látok, ktoré sa v noci vyprodukovali, ako vedľajší produkt metabolických procesov. Preto je dôležité v tomto čase piť čo najviac vody a čo najmenej zaťažovať trávenie. Jedlo by teda malo byť ľahko stráviteľné, ale zároveň by malo telu dodať potrebnú energiu a živiny. Ak raňajkujeme “výdatne“ ako králi, telo potrebuje na spracovanie potravy značné množstvo energie, a potom miesto toho, aby ju využilo na vylučovanie odpadových látok, musí ju presunúť na trávenie. V takom prípade telo nemôže poriadne vylúčiť nahromadený odpad z predchádzajúceho dňa, ktorý sa postupne hromadí a zaťažuje jednotlivé orgány. Keď tento proces pretrváva dlhšie, často aj celé roky, efekt sa zaručene dostaví. Sme permanentne unavení, podráždení, tri alebo štyrikrát do roka nás prepadne nejaký vírus alebo v horšom prípade nám diagnostikujú nejaké závažnejšie ochorenie. A my sa pýtame prečo sa to stalo a prečo práve teraz. Pretože pretiekol pohár a telo danú situáciu už nemohlo ďalej zvládať. Ochorenie nepríde len tak zo dňa na deň. Pravda je taká, že my si naň, ako do pokladničky, po troške sporíme.

Ďalšia fáza, ktorá trvá cca od dvanástej hodiny na poludnie do dvadsiatej hodiny večer, je fáza prijímania. Stáva sa, že mnohí  z nás vydržia nejesť celé dopoludnie, ale okolo obeda už cítime hlad. Je to preto, že telo kontroluje stav živín a ich nedostatok hlási práve pocitom hladu. Obed je najlepšie konzumovať medzi dvanástou až druhou hodinou, na olovrant, okolo pol piatej si dať niečo ľahké a večeru stihnúť optimálne do siedmej, max. pol ôsmej.

Tretia je fáza asimilácie, čiže spracovávania. Prebieha od dvadsiatej hodiny do štvrtej hodiny rána, kedy telo spracováva všetko, čo sme prijali cez deň. Potrebuje k tomu kľud, preto je veľmi dôležitý dostatok spánku.

VODA

Voda je základ

Na prvý pohľad sa to nezdá, ale za optimálnych podmienok je ľudské telo z dvoch tretín tvorené vodou. Len samotný mozog jej obsahuje viac ako 80%. Voda je prostredie, v ktorom prebiehajú v tele všetky chemické reakcie. Každý deň ich prebehne približne tisíc.

Podľa preukázateľných meraní dávame telu veľmi málo vody. V priemere sa to pohybuje len okolo 45% z celkovej telesnej hmotnosti. Je to veľký problém a to hneď z viacerých dôvodov. Keď v tele nemáme dostatok vody, všetko sa zahusťuje, telo musí vodou šetriť a je nútené prejsť do úsporného režimu. Trpia tým najmä obličky, ktorých úlohou je filtrovať krv (za jeden deň prefiltrujú cca 200 l krvi) a vylučovať moč, ktorým sa z tela dostávajú von odpadové látky. Fungujú podobne ako práčka. Keď si predstavíme, že by sme prali bez vody, presne tak to vyzerá v našom tele, keď mu nedávame dostatočné množstvo vody. Keď ľudia hovoria, že nepotrebujú piť, lebo necítia smäd, je to preto, že majú upchaté obličky odpadovými látkami, a tie už nehlásia pocit smädu. Vyzerajú ako upchaté sitko a následkom nedostatku tekutín v tele vylučujú tmavý koncentrovaný moč, ktorý by za optimálnych podmienok mal byť takmer bez farby a zápachu.

Pitný režim

Ak sa pýtate, čo by sme mali piť, odpoveďou je čistá voda. Všetko ostatné – čaj, káva, polievka, mlieko a pod. sú roztoky, ktoré netvoria pitný režim, pretože ich telo vníma ako potravu a na ich spracovanie musí použiť tráviace enzýmy. Čistú vodu nemusí telo nijako spracovávať, ale okamžite ju využíva na potrebné procesy.

Hoci voda z vodovodu je vhodná na pitie, jej pitie z dlhodobého hľadiska však nie je najpriaznivejšie, pretože kým sa dostane ku konečnému spotrebiteľovi, musí prejsť niekoľko kilometrov dlhým vodovodným potrubím, čo má obyčajne negatívny vplyv na jej kvalitu. Voda je v tejto súvislosti navyše upravovaná chlórom. Konečný výsledok je, že už nemá tak priaznivý vplyv na ľudský organizmus. Takúto vodu treba minimálne nechať odstáť alebo prevariť, ale najlepšie prefiltrovať. Pri filtrácii vody je dôležité vybrať taký spôsob, ktorý je čo najprirodzenejší pre telo a ponecháva vodu natoľko mineralizovanú, aby bola vodivá a spĺňala v tele funkciu nosiča informácií.

Pokiaľ by sme mali vodu kupovať, minerálky nie sú na dlhodobý pitný režim vhodné, pretože obsahujú príliš veľa minerálnych látok, ktoré telo nevie spracovať, zaťažujú obehový systém a ukladajú sa v kĺboch. Vhodnejšie sú pramenité vody s minimálnym obsahom sodíka (Na), ktorého hodnota by sa mala pohybovať max. do 9 mg/l a s nízkou celkovou mineralizáciou – súčet všetkých rozpustných látok by nemal presiahnuť 400 mg/l.

Okrem toho čo piť, dôležité je vedieť aj to, koľko piť a v akom čase. Za normálnych okolností by sme mali denne vypiť na každých 10 kg telesnej hmotnosti cca 0,4 l vody. Pokiaľ cvičíme alebo máme istú fyzickú, prípadne psychickú záťaž, mali by sme vypiť ešte o 1 – 1,5 l viac. A pokiaľ telo intenzívne čistíme od odpadových látok, napr. pri chudnutí, tak je vhodné prijať aj dvojnásobok. Na to ale musíme telo vopred pripraviť, nepôjde to zo dňa na deň.

Čo sa týka času – kedy piť, treba sa riadiť biorytmom tela, ktorý sme spomínali vyššie. V rámci režimu vylučovania, teda od štvrtej hodiny rána, resp. odkedy sa zobudíme (čím skôr tým lepšie), do dvanástej hodiny na obed je potrebné vypiť 2/3-ny z celkového denného príjmu. Zvyšnú 1/3-nu je potrebné vypiť do devätnástej, maximálne dvadsiatej hodiny. Keď pijeme neskoro večer (hlavne alkohol), zaťažujeme veľmi obličky. Okrem rána, hneď po zobudení, kedy by sme mali vypiť naraz, resp. v kratšom čase (cca 1 hod.) aspoň 0,7 – 1 l vody, je dôležité piť pravidelne, priebežne počas celého dňa a v menších množstvách.

Voda je pre telo skutočne nesmierne dôležitá. Keď si predstavíme jazero, ktoré má prítok aj odtok vody, zostáva čisté, lebo voda v ňom cirkuluje. Pokiaľ teda prijímame dostatočné množstvo tekutín, zabezpečíme čistenie medzibunkového priestoru, správne fungovanie obličiek, odpadové látky odchádzajú z tela von, lepšie sa spaľujú tuky a ľahšie udržiava štíhla línia. Ak by sme zastavili prítok alebo odtok vody, stal by sa z jazierka močiar. Presne takto to vyzerá v našom tele, keď nepijeme. Dochádza k hromadeniu toxických a odpadových látok, k ukladaniu tukov a zvyšovaniu hmotnosti, objavujú sa bolesti hlavy, poruchy trávenia, trápi nás suchá pokožka, vrásky, vypadávanie vlasov, krehké nechty, sme unavení, podráždení, chorí.

POTRAVA

Črevá – korene zdravia

Pojem hygiena je asi každému veľmi dobre známy. Často sa sprchujeme, umývame si ruky, zuby. Určite dobre vieme, prečo tak robíme. Vieme si ale predstaviť neumývať si zuby týždeň alebo rok alebo dokonca niekoľko rokov? Povlak z jedla, ktoré dennodenne prijímame by bol zrejme neznesiteľný. A predstavme si, že niečo podobné sa usádza v našich črevách. Sliznice čriev sú tvorené takzvanými klkmi, milimetrovými výbežkami, ktoré sa hýbu a tak posúvajú prijatú potravu. Zároveň celým svojím povrchom absorbujú z jedla výživné látky (až 600 násobne zväčšujú absorpčnú schopnosť sliznice čreva), ktoré sa následne dostávajú do celého tela – k bunkám. Pokiaľ ale klky pravidelne nečistíme, zanášajú sa nánosmi nevylúčenej potravy. Nie sú schopné dostatočne posúvať potravu ďalej, čím sa v tele hromadí odpad a navyše, znižuje sa aj ich absorpčná schopnosť. Príčinou, prečo si klky, naše „zuby“ v črevách pravidelne nečistíme (ak vôbec), môže byť, že do vnútra si nevidíme, takže nás to nijako netrápi alebo necítime, že máme zanesené črevá. To však nie je tak ťažké zistiť. Cítime, že nám zle trávi, nafukuje nás, máme problém s vyprázdňovaním (stolica je buď nepravidelná, príliš tvrdá alebo naopak riedka). Zaťažené trávenie sa prejavuje tiež pocitmi permanentnej únavy a chuťami všetkého druhu, čo znamená, že by sme stále niečo maškrtili, napr. aj po veľkom jedle by sme ešte niečo „malé“ zjedli. Alebo len tak hľadáme a ani presne nevieme, na čo máme chuť. Toto je signál, že telu chýbajú živiny. Totiž, cez zanesené sliznice čriev sa výživné látky z potravy, ktorá už dnes aj tak nie je natoľko výživná, ako by sme potrebovali, nedokážu dostať k bunkám. Dôsledkom je, že hoci prijímame dosť potravy, dokonca aj viac, než by sme mali, telo ju nedokáže využiť. Napriek kvantite nedostane výživu, ktorú potrebuje a tak stále niečo pýta. Výsledkom je, že jeme viac a priberáme. Zaťažujeme stále viac už aj tak zaťažené trávenie a je len otázkou času, kedy telo toto všetko prestane zvládať a dostaví sa nejaká choroba. To, že črevá nie sú čisté, sa môže prejavovať tiež vypadávaním vlasov, alergiami, akné atď. Jednoducho povedané, črevá sú koreňmi nášho zdravia.

Čo slúži ako kefka v črevách, je vláknina. Nie je síce živinou, ale pre naše zdravie má obrovský význam. Nachádza sa iba v rastlinnej strave, najviac v surovej, lebo pri tepelnej úprave sa ničí. Každý deň by sme v strave mali prijať približne 60g vlákniny. Slovenský priemer sa však pohybuje len okolo 15g. Vláknina funguje v črevách ako plastelína. Nabaľuje na seba dlhodobé nánosy usadené na ich slizniciach, klkoch. Zabezpečuje zlepšenie trávenia a upravuje stolicu, čo je zároveň prevencia rakoviny hrubého čreva. Tiež vychytáva z krvi toxické látky a absorbuje tuky, takže je veľkým pomocníkom aj pri znižovaní telesnej hmotnosti. Chráni organizmus pred ochoreniami ako je cukrovka, kŕčové žily, či nepríjemné hemoroidy. Na to, aby sme prijali do tela potrebnú vlákninu, by sme mali denne skonzumovať aspoň 7 – 8 kusov čerstvej zeleniny a ovocia. Zo začiatku také množstvo môže spôsobovať pocity plnosti a nafúknutosti, ale časom sa stav upraví. Pomôže k tomu aj zvýšený príjem vody a výsledný  efekt pre telo bude veľmi pozitívny.

POHYB

Hovorí sa, že zmena je život. Všetko je vlastne založené na pohybe. Akurát, že my sme sa popri všetkých povinnostiach zabudli hýbať. Aby sme telu pomohli, nemusíme robiť nijaké extrémne športy. Stačí, keď na začiatok zaradíme do denného režimu krátku rannú rozcvičku, dva krát do týždňa polhodinovú prechádzku do prírody, prípadne budeme občas chodiť do práce pešo a používať častejšie schody namiesto výťahu. Pohybom podporujeme kardiovaskulárny systém, lymfatický systém, posilňujeme svalstvo a kosti, a navyše dokážeme ľahšie zvládať stresové situácie. A pamätajme si, pohyb nie je iba pre mladých. V každom veku si primeranou fyzickou aktivitou prispievame k zlepšeniu nielen fyzickej kondície.