VIEME ČO JEME?

Príspevok spracovaný Ing. Danielom LEŠINSKÝM, PhD.  v rámci Dní ekologického poľnohospodárstva 2006 v SR

71% spotrebiteľov Európskej únie sa obáva rezíduí pesticídov v potravinách, to ukázal prieskum verejnej mienky EUROSTAT v štátoch EÚ a viac ako 40% potravín rastlinného pôvodu skutočne rezíduá pesticídov obsahuje, o tom hovoria štatistiky členských krajín. Z rovnakých zdrojov vyplýva, že viac ako 5% analyzovaných vzoriek obsahovalo rezíduá pesticídov presahujúcich zdravotnícke limity. Na Slovensku v r. 2005 – 38% vzoriek analyzovaných potravín obsahovalo rezíduá pesticídov a 6,7% z nich obsahovalo viacero druhov pesticídov.

Vieme ktoré potraviny sú najrizikovejšie? Vieme aké účinky má na náš organizmus zmes rôznych pesticídov? Vieme ako sa pred pesticídmi príp. ich negatívnymi vplyvmi brániť?

Možné dopady pesticídov a ich rezíduí na zdravie človeka:

• poškodenie hormonálneho systému, v sledovaných pokusoch až zmena pohlavia
• poškodenie reprodukčného systému, napr. vitalita/kvalita spermií u mužov
• poruchy nervového systému
• zastavenie, brzdenie vývoja rastu jedinca
• karcinogénne, mutagénne a teratogénne účinky, predovšetkým na deti a plody

Detská strava obsahuje v prepočte na váhu jedinca 6x viac ovocia, 2x viac zeleniny a 3x viac cereálií – najrizikovejšie komodity, limity EÚ ako aj SR pre bezpečné „dávky“ pesticídov sú pre bežné potraviny kalkulované na zdravého, dospelého jedinca! Detská strava má sprísnený limit na 0,01 mg/kg (bezpečnostný faktor 10), posledné výskumy však dokazujú že detský organizmus môže byť až 164krát citlivejší na pesticídy ako organizmus dospelého človeka (napr. na organofosfáty).

Úpravami ovocia, zeleniny je možné niektoré druhy pesticídov (nie všetky) redukovať – príkladom môže byť pesticíd PROCYMIDONE, ktorý sa obyčajne nachádza napr. v jahodách, ich:

• umytím znížime obsah rezíduí približne o 60%
• tepelnou úpravou (parou) znížime obsah rezíduí približne o80%
• sterilizáciou znížime obsah rezíduí približne o 98% (zdroj: prof. J.Hajšlová, Chemicko-technologická fakulta, Praha)

Ďalej pripadá do úvahy napr. šúpanie jabĺk či zemiakov. Samozrejme tepelná, príp. Iná úprava väčšinou nesie so sebou stratu mnohých hodnotných látok a vitamínov.

Medzi najčastejšie a najproblémovejšie pesticídy patria napr. Endosulfán (uhorka), Chlorpyrifos, Bromid (Káva), Pirimiphos-methyl (paprika) a pod.

Výskyt viacerých druhov pesticídov v jednej vzorke potraviny  (kombinačný efekt) je u niektorých komodít častý, pre EU to bolo až 23,4 % vzoriek ovocia a zeleniny v r. 2004. V SR v r. 2004 napr. 1 vzorka jabĺk obsahovala 6 druhov pesticídov, v r.2005 vzorka stolového hrozna obsahovala až 11 druhov pesticídov.

Rastlinné komodity: najrizikovejších a najbezpečnejších 12 druhov potravín ovocia/zeleniny, je dôležité, kde potraviny kupujeme, bio-produkcia z ekologického poľnohospodárstva nám zabezpečuje nezávadnosť.

Z analýz 43 000 vzoriek, z obdobia 2000-2004 monitorovaných oficiálnymi inštitúciami v USA možno zostaviť „TOP“ tucet NAJ-HORŠIE a TUCET NAJ-LEPŠÍCH potravín – ovocia a zeleniny z pohľadu rezíduí pesticídov (pozn.- produkty boli upravené tak ako sa zvyčajne konzumujú – olúpané banány, umyté jablká a pod.):

Viac info nájdete v Aj na stránke: www.foodnews.org

Konzumácia 12tich najhorších komodít znamená prijať 15 rôznych druhov rezíduí pesticídov za deň, konzumáciou 12 najlepších komodít znamená prijať 2 rôzne druhy rezíduí pesticídov za deň. Vzorky boli odoberané v normálnej predajnej sieti supermarketov, nebrali do úvahy bio-produkciu. Samozrejme údaje sa mierne líšia v každej krajine, no určite sa možno z tohto rozsiahleho prieskumu poučiť pre Európu boli patrili v r. 2004 medzi kritické komodity: jablká, kapusta, pór, paradajky ale aj napr. ryža.; v r. 2005 to zasa boli hrušky, mandarínky, uhorky a mrkva.  Na Slovensku v r.2005 možno medzi problémové (nadlimitné) komodity zaradiť: jablká, pomaranče, slivky, uhorky, sladkú papriku či reďkovku. (zdroj: RNDr. Jarmila Ďurčianská, ŠVPS, Bratislava)

Pri hodnotení komplexnej kvality potraviny je potrebné vidieť nie len hygienickú kvalitu ale aj jej dopad na sociálnu sféru a životné prostredie. Preto sa stále viac vo svete rozširujú tzv. udržateľné, regionálne potravinové reťazce, dbajúce na:

• pôvod potraviny lokálne potraviny podporujú zamestnanosť v regióne a minimalizujú negatívne dopady dopravy – tzv. „food miles“
• bio-, resp. „bezchemickú“ produkciu, nepouživajúcu chemikálie a dbajúcu na životné prostredie a ekosystémy potraviny jej dopad na

Viac o pesticídoch v potravinách na:

www.pan-europe.info; www.foodnews.org;

Viac o bio-produktoch a ekologickom poľnohospodárstve na:

www.biospotrebiteľ.sk a www.ecotrend.sk

Viac o nás (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, ZVOLEN): www.cepta.sk

Z projektu TISFAP, podporeným nadáciou Global Green Fund, ĎAKUJEME.

Ako si pripraviť vlastnú kvasenú kapustu (veľa chutných vitamínov :)))

Do 5 litrového pohára potrebujeme ca 7kg kapusty, 70g soli a čajovú lyžičku rasce. Hlávky očistíme a narežeme na tenké rezance. Vo veľkej nádobe premiešame so soľou a rascou. Premiešanú kapustu silno natlačíme do pripravenej nádoby, kapustovú šťavu odoberáme. Ak naplníme pripravenú nádobu a je v nej málo šťavy, dolejeme z odobratej, ktorú môžeme doplniť prevarenou vlažnou vodou. Kapusta musí byť zaliata, zaťažíme ju aby neplávala a dáme kvasiť do miestnosti s teplotou okolo 15 °C. Kapusta začne silno kvasiť a kvasenie trvá 14-18dní. Po uplynutí toho času (ak treba dolejeme vlažnú prevarenú a osolenú vodu) nádobu uzavrieme a uložíme na chladné miesto. Počas odoberania kontrolujeme, či je v nádobe dostatok šťavy. Do kvasnej nádoby môžeme pridať rôzne korenie, aôe aj viničové listy, kôpor, chren a jablká. (zdroj: Ing. Ivan Belko, VÚZ Nové Zámky)