Ciele parížskej klimatickej dohody možno naplniť už len pomocou rýchlych a bezprecedentných zmien, varujú vedci v kľúčovej správe

Ciele parížskej klimatickej dohody z roku 2015 možno teraz naplniť už len pomocou rýchlych a ďalekosiahlych zmien vo všetkých oblastiach spoločnosti. Uvádza to správa, ktorú zverejnil Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC).

Parížska dohoda uzavretá v roku 2015 si za cieľ kladie udržať zvyšovanie teploty výrazne pod dvomi stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. Vedci v správe upozorňujú na to, že už oteplenie o 1,5 stupňa by malo vážne následky, oteplenie o dva stupne by však mohlo byť v mnohých oblastiach katastrofálne.

Smerujeme k otepleniu o 3-4 stupne

„Obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa vyžaduje rýchle, ďalekosiahle a bezprecedentné zmeny vo všetkých oblastiach spoločnosti,“ uvádza správa zverejnená dva mesiace pred klimatickým samitom v Katowiciach.

Aby sa podarilo dosiahnuť klimatické ciele parížskej dohody, museli by ľudia podľa správy IPCC začať meniť svoje správanie okrem iného v oblasti energetiky, priemyslu, stavebníctva či dopravy.

Podľa pozorovateľov je správa „politickým budíčkom“, lebo za súčasného vývoja svet smeruje k otepleniu o tri až štyri stupne.

Záleží na každom malom oteplení

Výskum deviatich desiatok vedcov dospel k záveru, že od predindustriálnej éry teplota stúpla o jeden stupeň a vzhľadom na súčasnú politiku sa do konca storočia zvýši o ďalšie dva stupne.

To by značne prekračovalo ciele parížskej dohody o klíme, v ktorej sa viac ako 180 krajín zaviazalo, že globálne otepľovanie udrží „výrazne pod úrovňou“ dvoch stupňov, bez toho, aby upresnilo, čo znamená „výrazne pod“, píše denník Financial Times.

„Záleží na každom malom oteplení. Oteplenie o 1,5 stupňa či vyššie zvyšuje riziko spojené s dlhotrvajúcimi alebo nezvratnými zmenami,“ uviedol Hans-Otto Portner, spolupredseda pracovnej skupiny IPCC pre dopady zmeny klímy.

Arktída bez ľadu? Každých 10 rokov

Vedci v správe varujú pred následkami oteplenia o 1,5 stupňa a dodávajú, že oteplenie o dva stupne by malo ešte oveľa horšie dopady na planétu. Pri oteplení o dva stupne by podľa nich úplne zanikli koralové útesy, pri 1,5 stupni by však niektoré prežili.

Keby sa Zem oteplila o 2 a nie o 1,5 stupňa Celzia, znamenalo by to, že by vlnám horúčav bolo vystavených o 420 miliónov ľudí viac a o 10 miliónov ľudí viac by bolo postihnutých zvyšovaním hladiny svetových morí.

Situácia, kedy by bol Severný ľadový oceán bez ľadu, by v prípade oteplenia o 1,5 stupňa nastala raz za sto rokov, no v prípade oteplenia o dva stupne už „najmenej raz za desaťročie“.

Cieľ 2050: V čistom nulové emisie

Aby sa podarilo obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa, museli by sa podľa správy do roku 2030 znížiť emisie oxidu uhličitého spôsobené človekom o 45 percent.

Do roku 2050 by potom bolo nutné dosiahnuť v čistom nulové emisie: Množstvo oxidu uhličitého vypusteného do ovzdušia človekom by teda nesmelo prevyšovať množstvo, ktoré z atmosféry sám odčerpá, alebo ktoré z nej zmizne prírodnými procesmi.

Docieliť to by bolo možné len odstránením stoviek miliárd ton oxidu uhličitého z atmosféry napríklad aj pomocou opätovného zalesňovania.

Konajte teraz, už je takmer neskoro

„Hromadia sa dôkazy, že sucho, povodne, vlny horúčav nastupujú skôr, než sa pôvodne predpokladalo,“ povedal Ottmar Edenhofer, výkonný riaditeľ Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov.

Riaditeľka spoločnosti Greenpeace International Jennifer Morganová opísala vývoj klímy ako alarmujúci. „Správa načrtla plán toho, čo by svet mohol urobiť – je to skutočne záchranný plán,“ povedala.

„Správa vysiela politikom jasný signál: konajte teraz, lebo už je takmer neskoro,“ komentoval správu Niklas Höhne z holandskej univerzity vo Wageningene. (guardian, čtk)