VITELIER PRE „MLADÝCH“
Väčšina z nás by povedala, že starostlivosť o zdravie, postavu, kondíciu, zdravé stravovanie, atď., je téma len pre tých skôr narodených, ktorí „už“ potrebujú so sebou niečo robiť.
Avšak opak je pravdou!!!
Je zaužívané, že s vyšším vekom idú ruka v ruke choroby, slabá kondícia, ako aj zákazy konzumovať isté potraviny. Napriek týmto tvrdeniam dnes môžeme stretnúť tridsaťročných starcov a naopak, šesťdesiatročných mladíkov.
Dávno je už preukázané, že ľudia, ktorí celý život pili čistú vodu (možno preto, že boli chudobní, a možno len preto, že im nič iné nechutilo) a neholdovali „moderným“ nápojom plným rafinovaného cukru a chemických látok, ktoré prekysľujú organizmus a odbúravajú vápnik zo zubov a kostí, jedli tzv. delenú stravu, nejedli v prehnaných množstvách múčne, mastné, či sladké pokrmy a najmä, nepoužívali mikrovlnku!, mali dostatočný pohyb, či už v záhrade, v práci, alebo obľubovali rannú rozcvičku, nebrali život príliš dramaticky a nestresovali sa kvôli všetkému možnému vďaka dostupnosti obrovského množstva informácií, tí ľudia sú aktívni ešte aj po 70-tke a užívajú si život, deti, vnúčatá, priateľov, lásku. Žijú v priemere o 30 rokov dlhšie a aktívnejšie ako 90% dnešnej „mladšej“ populácie.
NIČ NOVÉ POD SLNKOM
Voda je jedným z dôležitých prvkov tvoriacich telo a mozog. Je nositeľom informácií, základom všetkých chemických procesov v tele, odplavuje z tela nepotrebné látky, premýva cievy, čistí črevá, a pritom na jej spracovanie nemusí ľudský organizmus vynaložiť žiadnu energiu. Naopak, sladené nápoje plné cukru a chemikálií zaťažujú tráviaci systém a vďaka vysokému obsahu rafinovaného cukru, ktorý sa v tele premieňa na tuk, sú príčinou priberania a porúch cievneho systému. Namiesto pomoci tak odoberajú telu energiu, ktorú musí vynaložiť na vysporiadanie sa s ich nepriaznivým vplyvom.
Jedlo dodáva telu energiu a potrebnú výživu. O to viac, pokiaľ je konzumované v správnej forme, správnych kombináciách, v správnom čase a správnym spôsobom (prostredie, rýchlosť jedenia a pod.). Na strávenie každého jedla musí organizmus „obetovať“ istú časť svojej energie. Pri kombinácii bielkovinových a sacharidových jedál je potrebné kyslé a zároveň zásadité prostredie. Logicky z toho vychádza, že sa tráviace kyseliny neutralizujú, čím strácajú svoj účinok. Dochádza k nestráveniu potravy a následne k nežiaducim kvasným a hnilobným procesom v tráviacom trakte. Pre telo to znamená veľa práce navyše a nevyhnutne ďalšiu dávku energie. Podobne, energiu strácame aj pri nadmernej konzumácii mäsa, pečiva, cestovín, keksíkov, koláčov, cukríkov, čokolády atď. Záver znie – čím horšie jedlo, tým väčšia spotreba energie na jej strávenie.
Pohybové aktivity pomáhajú udržiavať svaly v optimálnej kondícii, čím okrem iného napomáhajú aj kĺbom plniť ich činnosť, ktoré sa tak menej opotrebovávajú a slúžia nám aj po 60-tke bez pomocných palíc a vozíkov. Pohyb dokáže zahriať, rozprúdiť krv, posilňuje kardiovaskulárny systém, spevňuje kosti. Zvyšuje kapacitu pľúc, zlepšuje kondíciu aj náladu. Bez pohybu telo chradne, stráca pružnosť, pevnosť, energiu a vitalitu.
Myslenie – dôležitá súčasť života. Myseľ potrebujeme na to, aby sme si vôbec dokázali uvedomiť, že aktívne žiť chceme dlhšie než len dvadsať či tridsať rokov nášho dospelého života. Potrebujeme ju teda na pochopenie systému fungovania ľudského tela, ale tiež na pochopenie širších súvislostí.
Zostavme si rovnicu obnovy energie:
Optimálnym pitným režimom, správnou stravou a optimálnym pohybom si dokážeme energiu prinavrátiť – dobíjame sa. Naopak, „bežnou“ – zaužívanou stravou dnešnej vysokokonzumnej „amerikánskej“ éry, nám sladené nápoje, chemicky a inak upravená strava, deficit pohybu a stereotypné návyky energiu uberajú. Tým druhým a dnes žiaľ oveľa väčšmi zaužívaným spôsobom postupne dospejeme k tomu, že cca v 40. roku života máme len cca 60% životnej energie (a pritom by sme mohli mať stále 95%). Ako následok sa k tomu všetkému pridružujú choroby, ktorým však nedokážeme práve vďaka nášmu trávením zaneprázdnenému organizmu odolávať a tým prichádzame o ďalšiu energiu. Výsledkom je, že po 40-tom roku nášho života nedokážeme tašky s nákupom na druhé poschodie domu bez zapotenia sa a zadýchania ani len vyniesť, nieto s nimi ešte vybehnúť.
So znalosťami o prospechu vody, optimálnej stravy a pohybu pre ľudský organizmus som sa nenarodil. O všetkom užitočnom som musel niekde počuť, dočítať sa, ale hlavne sám sa presvedčiť – uvedomiť si súvislosti. Po 30-tke som sa musel na 10 rokov dostať na úroveň 130 kilového bojovníka sumo so zdravotnými problémami a bez kondície, aby som potom na vlastnej koži mohol vyskúšať praxou overené a vedou dokázané mechanizmy správneho postoja k samému sebe a následne v 42 rokoch si znovu začať užívať život naplno a poradiť aj vám „AKO NA TO“.
V roku 2015 už poznáme nespočetné množstvo prospešných technológií a techník pre optimalizáciu vody, jedla a pohybu. Svedčia o tom mnohé vedecké články v médiách, ako aj množstvo propagátorov zdravého životného štýlu. TAK NAČO EŠTE AJ VITELIER???
Aj ja som si položil túto otázku. Pri odpovedi však stačilo rozhliadnuť sa po okoloidúcich, ktorých náznaky či pozostatky fyzickej kondície úspešne zakrývali nánosy telesného tuku neúspešne ukryté pod šatami (a to hovorím len o mladých ľuďoch do 25 rokov). Z toho jasne vychádza, že „propagátorov“ zdravého životného štýlu zjavne ešte stále nie je dostatočné množstvo na to, aby sa úspešne prejavila ich činnosť na zdravšom vzhľade dnešnej populácie.
KDE TO VŠETKO ZAČÍNA???
Všetko sa to začalo niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy po rokoch „chudoby“ a „materiálneho nedostatku“ začala spoločnosť pomaly napredovať a nastúpila éra zlepšovania. Začali sa stavať veľkokapacitné panelové domy a vyprážaný bravčový rezeň so zemiakovým šalátom, čokoládu, cukríky, koláče a malinovku si mohla dovoliť už takmer každá rodina. Samozrejme, rodičia a starí rodičia nám toto všetko servírovali predovšetkým z lásky k nám a boli šťastní, že sa ich potomstvo môže „mať lepšie“, ako oni a ich predkovia vo vojnových a povojnových časoch. Avšak, stačilo pár desaťročí v tomto „blahobyte“ a dostali sme sa do krízového bodu vývoja, kedy počas jedného dňa bežne vypijeme 2 litre presladených chemických nápojov, skonzumujeme 1 kg mäsa, 5 keksíkov či balík čipsov. Niet divu, že na životuprospešnú čistú vodu, čerstvé ovocie a zeleninu nám už nezostáva nielen čas, ale už ani miesto v žalúdku. A takto si obezitou, dýchavičnosťou a celkovo zlým pocitom zo seba znepríjemňujeme a skracujeme život, a či chceme alebo nie, nepriamo tak znepríjemňujeme život aj našim príbuzným, priateľom, spolubývajúcim, partnerom, deťom, …
NAOZAJ STAČÍ TAK MÁLO!!!
„Život je zmena!“ – tak často používané heslo v rôznych súvislostiach. Tak prečo nie konečne nami samými koordinovaná zmena k lepšiemu?!
Ja osobne (už som o tom hovoril) som si nažíval štandardným spôsobom poosemdesiatych rokov minulého storočia až do mojich 42. narodenín, kedy moja telesná hmotnosť dosiahla 130 kg a percentuálny pomer tuku 36%. Až vtedy (v hodinu dvanástu) vstúpila do môjho života idea s menom VITELIER.
Stačilo mierne popracovať na malých zmenách v štyroch oblastiach života, ktoré spomínam vyššie. Stálo ma to minimum pevnej vôle, ale výsledok za cca 9 mesiacov bol prílev obrovského množstva telesnej a následne aj duševnej energie. A to všetko popri mojom zamestnaní, ktoré mi aktívne zaberá 10-12 hodín denne cez pracovný týždeň a 5-8 hodín v sobotu aj v nedeľu.
V súčasnosti je to už rok od môjho stretnutia s VITELIEROM a zatiaľ žiadny JOJO efekt! A to viem, že keby som mal menej náročné zamestnanie, teda viac času a voľnej mozgovej kapacity poctivejšie dodržiavať pitný režim, jesť ešte zdravšie a cvičiť ešte intenzívnejšie, fyzický výsledok by bol ohromujúci, nehovoriac o mojej duševnej kondícii.
V LM dňa: 26/04/2015
Prírodou nám bolo dané ľudské telo, ktoré má 100% energie na cca 110 rokov, čo je približne 40.000 dní. , a my ju (náš mozog) namiesto obnovovania dennodenne zamestnávame nadmernou potrebou pri spracovaní nie príliš zdravých tekutín a potravy doručených do našich úst nami samými.
Na pohyb, prácu, myslenie, dýchanie, prúdenie krvi a iné procesy potrebujeme denne 1/40-tisícinu životnej energie. Optimálnym pitným režimom, správnou stravou, optimálnym pohybom a myslením dokážeme našej telesnej schránke znovunavrátiť 100% použitej energie za jeden deň a tak na druhý deň môžeme mať takmer 40.000/40.000 našej celoživotnej energie.
Naopak „bežnou“ zaužívanou stravou dnešnej vysokokonzumnej „amerikánskej“ éry, nám chybné tekutiny, chybná strava a deficit pohybu dodá iba 50% použitej dennej energie. A tak na začiatku ďalšieho dňa máme len 39.500/40.000 z celoživotnej energie nášho tela. Ďalší deň 39.000/40.000 a tak ďalej …